AKO SA TESTUJÚ LANÁ.

TESTOVANIE HOROLEZECKÝCH  LÁN PODĽA EN 892

Priemer. Táto veličina sa na lane meria pri jeho zaťažení 10 kg u lán jednoduchých, 6 kg u lán polovičných a 5 kg u lán dvojitých. Presne skontrolovať priemer lana v domácich podmienkach je preto značne problematické.

Hmotnosť. Udáva hmotnosť lana na meter dĺžky. Jednoduché laná bez ďalšej úpravy váži 52 až 88 gramov, polovičné laná asi 50 gramov a dvojitá laná približne 42 gramov na meter. Jadro lana musí tvoriť minimálne 50% jeho celkovej hmotnosti.

Počet normovaných pádov. Udáva sa počet pádov, ktoré musia testovanej lano zachytiť v podmienkach daných normou EN 892. Táto norma vyžaduje pri jednoduchých lán minimálny počet päť pádov s 80 kilogramovým závažím. Polovičné laná sa testujú so závažím 55 kg. U dvojitých lán sa 80-tich kilogramovým závažím zaťažujú vždy dve laná a minimálny počet pádov je 12. Počet zachytených pádov pri skúškach je priamym meradlom bezpečnostné (pevnostné) rezervy lana. Žiadne nové lano - ak je v dobrom stave a je s ním správne manipulovalo - sa v praxi nemôže pretrhnúť pri rázovom zaťažení. Bezpečnosť lana sa postupne znižuje starnutím materiálu a opotrebovaním, tj. Vplyvy, ktoré znižujú jeho pevnosť. Tiež vlhkosť, ktorá často pôsobí na vlákna polyamidu, z ktorého je lano zhotovené, znižuje jeho pevnosť.

Maximálna rázová sila. Rázová sila je sila, ktorá vznikne pri prvom páde za definovaných podmienok (hmotnosť závažia, Pádový faktor ...) a je lanom pohltená. Pri skúškach stúpa rázová sila v lane s každým ďalším absolvovaným pádom a na tom, ako rýchlo stúpa, je závislý aj výsledný počet zachytených normovaných pádov. Čím je počet normovaných pádov vyššia, tým je pre užívateľa dlhšiu aj životnosť lana. Praktické užívanie lán v teréne alebo na cvičných stenách sa od laboratórnych podmienok líši. Pri štandardnom PADOVA teste je koniec lana pevne fixovaný, v praxi však majú istiace zariadenia a systémy určitý preklz lana, čím je pád zachytený dynamicky. Dynamickým istením sa potom časť pádovej energie rozloží, a tým sa zníži rázová sila. Preto je dôležité ovládať a používať správne dynamické istenie.
POZOR! Pre veľkosť rázovej sily je rozhodujúci aj Pádový faktor - prakticky nie je dôležité, ako dlhý pád je, ale ako veľký je Pádový faktor. Pád dlhý 5 ms pádovými faktorom f = 1 vykáže podstatne nižšia rázovú silu než rovnako dlhý pád s faktorom f = 2. Energiu páde lezca absorbuje tzv. "Účinná dĺžka lana" (v obrázkoch znázornená červenou).

Statické predĺženie
Úžitkovej statické predĺženie sa skúša zaťažením laná závažím s hmotnosťou 80 kg. Nesmie prekročiť 10% u lán jednoduchých (jeden prameň lana) a dvojitých (súčasne sa skúšajú dva pramene) a 12% u polovičných lán (jeden prameň).

Pri teste sa v špeciálnom zariadení zisťuje, ako sa pri zaťažení povrchu lana posunie oplet oproti jadru. Skúšobná vzorka sa pretiahne v dĺžke 2 230 (+ - 10) mm týmto zariadením. Norma EN 892 stanovuje, že posuv opletu voči jadru alebo jadrá voči opletu nesmie byť väčšia ako 20 mm. Ak sa pri použití v praxi jadro voči opletu posunie, môžu vznikať hrče a tzv. Pančuchy. Ak sú konce lán zle zatavené, môže sa jadro na konci lana vysunúť z opletu, alebo môže oplet presahovať jadro. Naše laná majú konca zatavené ultrazvukom do jedného súvislého celku a pri dodržaní požiadaviek na posuv opletu na uvedenú situáciu nedôjde.

Dynamické predĺženie pri prvom páde. Tento parameter udáva predĺženie lana pri prvom normovanom páde. Maximálne prípustné dynamické predĺženie je 40% pri prvom páde a zohľadňuje vlastnosti laná lepšie ako statická hodnota pracovného predĺženia.

Uzlovateľnosť. Jedným z dôležitých požiadaviek na horolezecké laná je výborná ohybnosť. Ako ju zmerať? Na skúšanom lane sa uviaže jednoduchý uzol au jednoduchých lán sa zaťaží hmotnosťou 10 kg. Následne sa zmeria vnútorný priemer uzla a vypočíta sa koeficient uzlovateľnosť. Ten môže byť max. 1,1 násobkom priemeru lana.
POZOR! Zlá ohybnosť lán prakticky sťažuje viazanie uzlov a priechod laná karabínami postupového zaisťovacieho systému. Ohybnosť lana znižujú vplyvy počasia a zlá starostlivosť. Pre skúšanie lán TENDON bola vybudovaná vlastná skúšobňa vrátane pádovej veže. Novo vyvinutá laná idú preto do európskych skúšobní k certifikácii už plne pripravená a so známymi technickými parametrami.

Požiadavky normy EN 1891 - statické horolezecké laná. Skúšanie statických lán podľa EN 1891

Priemer. Táto veličina sa meria pri zaťažení lana závažím s hmotnosťou 10 kg. Laná môžu mať minimálny priemer 8,5 mm a maximálna 16 mm.

Predĺženie - prieťažnosť. Úžitkovej statické predĺženie sa skúša pri aplikácii testovacieho závažia s hmotnosťou 150 kg (predchádzajúce predpätie 50 kg). Nesmie prekročiť 5%.

Statická pevnosť. Je vždy udávaná na visačkách lán a líši sa podľa priemeru lana a druhu použitého materiálu. EN 1891 vyžaduje, aby laná skupiny A mala minimálny statickú pevnosť bez ukončenia 22 kN a laná typu B statickú pevnosť minimálne 18 kN.
POZOR! Maximálne doporučené zaťaženie lana je 1/10 nominálna (menovité) pevnosti uvedené na visačke výrobku.

Požiadavky z hľadiska vlastností materiálu. Statické laná sa musia podľa EN 1891 vyrábať z materiálu, ktorý má bod tavenia vyššia ako 195 ° C, takže pre ich výrobu nemožno použiť polyetylén a polypropylén. Laná, ktoré sú z týchto materiálov vyrábaná pre canyoning, norme nepodliehajú, aj keď ju z hľadiska statickej pevnosti a ďalších parametrov spĺňajú.

Posun opletu. Tento parameter je dôležitý hlavne pri zlaňovanie po statických lanách - ak by nebol dodržaný, ohrozilo by nahrnutiu plášťa na jadre pred zlaňovacie brzdou bezpečný zostup. U lán typu A nesmie posuv prekročiť na dĺžke 2 m cca 40 mm (platí pre laná do priemeru 12 mm). U lán typu B nesmie presiahnuť 15 mm.

Dynamický výkon. Skúšobné zariadenie je obdobné ako pre skúšanie horolezeckých lán, len lano je dlhé cca 2 m. Na koncoch má osmičkovej uzly a skúša sa pády s pádovými faktorom 1. Lano musí pri skúške vydržať päť pádov. Lana A sa skúšajú závažím s hmotnosťou 100 kg. Laná B sa skúšajú závažím s hmotnosťou 80 kg. Minimálny počet pádov bez pretrhnutia je päť.

Uzlovateľnosť. Na skúšanom lane sa uviaže jednoduchý uzol a zaťaží sa hmotnosťou 10 kg. Následne sa zmeria vnútorný priemer uzla a vypočíta sa koeficient uzlovateľnosť. Ten môže byť max. 1,2 násobok priemeru lana

Požiadavky normy EN 1891. Skúšanie pomocných šnúr podľa EN 564

Priemer. Šnúry majú mať podľa EN 564 priemery 4, 5, 6, 7 a 8 mm. Priemery 2 mm - lavínová šnúra, 3 mm - kladivková šnúra a 9 mm - silová šnúra, nezodpovedajú norme.